Neohlásenie vycestovania samo osebe nie je a nebude priestupkom

Autor: Ján Škrobák | 20.5.2013 o 18:38 | (upravené 27.5.2013 o 9:18) Karma článku: 10,30 | Prečítané:  14355x

Dopustíte sa priestupku, ak neohlásite pobyt v zahraničí trvajúci viac ako 90 dní? S celkom slušnou pravdepodobnosťou nie, a to ani za súčasnej právnej úpravy, ani za právnej úpravy novej, ktorá má nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2013, hoci sčasti skutková podstata priestupku naplnená byť môže. Je však dosť možné, že na to, aby vznikla zodpovednosť za priestupok, bude chýbať naplnenie jedného z kľúčových znakov skutkovej podstaty - následku ako znaku objektívnej stránky.

Na úvod si dovolím v základných črtách čitateľov uviesť do podstatných aspektov úpravy základov zodpovednosti za verejnoprávne delikty - jedným zo základných znakov skutkovej podstaty priestupkov je objektívna stránka, ktorá zahŕňa tri znaky:

- protiprávne konanie

- následok

- príčinná súvislosť medzi konaním a následkom.

Rozlišujeme dva možné druhy následku a v nadväznosti na to aj dva druhy priestupkov: ohrozovacie priestupky, kde pre vznik zodpovednosti za delikt stačí následok spočívajúci v ohrození chráneného záujmu, a priestupky porušovacie, pri ktorých treba, aby chránený záujem bol aj reálne narušený.

Skutková podstata priestupku, ktorý sa po schválení novely zákona o hlásení pobytu občanov stal jablkom sváru, nie je ustanovená priamo v tomto zákone, ale v zákone o priestupkoch (opäť pripomínam, že k žiadnej zmene priamo v rovine úpravy priestupkovej zodpovednosti nedošlo). § 46 zákona o priestupkoch ustanovuje: „Priestupkom proti poriadku v správe je porušenie aj iných povinností než uvedených v § 21 až 45, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane všeobecne záväzných nariadení obcí a všeobecne záväzných vyhlášok miestnych orgánov štátnej správy, ak sa takýmto konaním sťaží plnenie úloh štátnej správy alebo obcí. Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 33 eur."

Je evidentné, že priestupok podľa § 46 zákona o priestupkoch je porušovacím deliktom. Na naplnenie objektívnej stránky nestačí teda len konanie porušujúce právnu povinnosť (napríklad neohlásenie vycestovania do zahraničia na dobu viac ako 90 dní), ale toto konanie musí spôsobiť aj následok prejavujúci sa ako porušenie a nie len ohrozenie objektu (a to tak, že porušením povinnosti podľa § 9 zákona o hlásení pobytu občanov sa sťaží plnenie úloh štátnej správy alebo obcí, keďže objektom tohto priestupku je bezporuchový výkon verejnej správy).

(Len na margo musím upozorniť, že je zrejmé, že pri doslovnom výklade sa napríklad sťažením plnenia úloh súdu táto skutková podstata priestupku naplniť nedá.)

Keďže odporcovia povinnosti podľa paragrafu 9 zákona o hlásení pobytu sú zdá sa presvedčení, že hlásenie vycestovania do zahraničia na viac ako 90 dní nemá žiadne rozumné zdôvodnenie, teda zrejme ani žiaden význam pre fungovanie verejnej správy (a teda jej fungovanie nemôže sťažiť), môžu mať pokojné mysle, lebo ak ich názor dovedieme do dôsledkov, porušením povinnosti podľa paragrafu 9 zákona o hlásení pobytu občanov sa priestupku nikdy nikto nedopustí.

Pokiaľ pripustíme, že hlásenie vycestovania do zahraničia na viac, ako na 90 dní, má pre fungovanie verejnej správy význam, a že neplnenie tejto povinnosti môže fungovanie verejnej správy sťažiť, myslím si, že nie je spravodlivé namietať ani proti existencii tejto povinnosti, ani proti možnosti sankcionovať jej neplnenie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?